Interview with Miroslav Kiraľvarga
| Pán Miroslav Kiraľvarga je už šiesty rok prezidentom REPUBLIKOVEJ ÚNIE ZAMESTNÁVATEĽOV, najvýznamnejšej organizácie, ktorá chráni práva a záujmy zamestnávateľov na Slovensku. Podnikateľov zastupuje aj na európskej úrovni ako člen Rady prezidentov BUSINESSEUROPE a v rokoch 2016-2019 pôsobil ako viceprezident tejto prestížnej európskej zamestnávateľskej federácie. Vďaka viac než dvadsaťpäťročným skúsenostiam z praxe pozná podnikateľské prostredie veľmi dobre – kariéru odštartoval ešte v roku 1995 v spoločnosti Procesná automatizácia VSŽ a.s.. O štyri roky neskôr nastúpil na pozíciu vedúceho manažéra v najväčších slovenských oceliarňach U.S. STEEL KOŠICE, kde pôsobí dodnes. Sústredil sa najmä na oblasť odmeňovania, riadenia ľudských zdrojov a externých vzťahov. Dva roky tiež pôsobil v centrále U. S. Steel v americkom Pittsburghu. Aktuálne slovenské oceliarne už viac ako osem rokov zastupuje z pozície Viceprezidenta pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania. V minulosti bol Miroslav Kiraľvarga aj prezidentom Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie a prezidentom hokejového klubu HC Košice. |
| 1. RÚZ reprezentuje všetky segmenty hospodárstva, od malých firiem až po najväčších zamestnávateľov v SR. Vedeli by ste nám zosumarizovať strategické priority RÚZ na najbližšie obdobie? Už viac ako 17 rokov je našou hlavnou úlohou zastupovať a hájiť záujmy slovenských zamestnávateľov, bez ohľadu na to, či ide o malé podniky alebo veľkých priemyselných hráčov. Ako členovia tripartity sa podieľame na tvorbe kľúčovej legislatívy, ktorá priamo ovplyvňuje život podnikateľov na Slovensku. RÚZ dlhodobo presadzuje v prvom rade opatrenia v prospech podnikateľského prostredia – medzi naše priority patrí napríklad znižovanie daňového a odvodového zaťaženia či odbúranie byrokracie. Bojujeme aj za legislatívnu predvídateľnosť prijímaných zákonov – teda, aby sa v praxi nestávalo, že sa niektoré právne predpisy zmenia „zo dňa na deň“, ale aby mali podnikatelia čas sa na pripraviť. V neposlednom rade sa sústredíme aj na problematiku duálneho vzdelávania – v praxi sa totiž často stretávame s tým, že systém vzdelávania nie je schopný vyprodukovať dostatok kvalifikovaných absolventov, čo spôsobuje, že mnoho z nich nie je schopných sa plnohodnotne uplatniť na trhu práce. Na druhej strane to komplikuje aj život podnikateľom, ktorí majú neraz problém s nedostatkom pracovnej sily. Z tohto pohľadu je pre nás kľúčové školy užšie prepojiť priamo so zamestnávateľmi a dať študentom šancu, aby prax a potrebné vedomosti získali priamo u nich, a to ešte počas štúdia, z čoho v konečnom dôsledku profitujú študenti, zamestnávatelia aj štát. 2. Jedným z Vašich cieľov je pomáhať podnikateľom a podnikom k digitálnej transformácii. Mohli by ste nám priblížiť návrhy Európskej komisie týkajúce sa jednotného digitálneho trhu a vyzdvihnúť tie, ktoré sú v súlade s cieľmi RÚZ? Len vlani získalo odhadom 59% európskych spoločností viac ako štvrtinu svojich príjmov z elektronického obchodu a svoj úspech považuje za vysoko, prípadne úplne závislý od online platforiem až 61 percent podnikateľov, pričom celosvetová pandémia koronavírusu tento trend ešte viac zvyšuje. Závislosť ekonomík na online platformách sa prehlbuje, preto zároveň vzniká aj potreba na ich konsolidáciu a reguláciu, ktoré idú ruka v ruke s harmonizovanými a spravodlivými opatreniami. RÚZ podporuje cieľ Európskej komisie budovať otvorený a konkurencieschopný digitálny európsky trh. Sme však presvedčení o tom, že opatrenia by nemali byť prekážkou ďalšej európskej digitalizácii. Veľké aj malé spoločnosti používajú online nástroje predovšetkým k tomu, aby rozvíjali svoje podnikanie ľahšie a s nižšími nákladmi. Európska komisia by preto mala zabezpečiť, že nové pravidlá nezaťažia podniky spôsobom, ktorý by limitoval ich rast a obmedzil ich možnosti ponúkať služby naprieč EÚ aj globálne. Pravidlá by podľa nás mali byť založené predovšetkým na zásadách, ktoré bude možné aplikovať na širšie spektrum digitálnych platforiem, avšak spolu so spresňujúcimi odporúčaniami, ktoré berú do úvahy konkrétne technológie. Je nutné pripomenúť, že digitálne platformy už do istej miery regulované sú, avšak pravidlá hospodárskej súťaže nedostatočne riešia niektoré konkrétne špecifiká. Napríklad pravidlá a záväzky, ktoré DMA (Digital Market Act) prináša, sú prevzaté z konkrétnych prípadov, tie však boli následne zovšeobecnené s cieľom uplatniť ich na všetky ostatné obchodné modely, čo však v praxi nie je možné. Preto by podľa nás bolo vhodnejšie k jednotlivým modelom pristupovať od prípadu k prípadu, v opačnom prípade by to totiž mohlo mať negatívny vplyv na efektivitu samotného nariadenia. 3. Plánom Európskej zelenej dohody je doviesť Európu k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Aké sú podľa Vás výzvy týkajúce sa dekarbonizácie slovenskej ekonomiky a priemyslu? Zelená transformácia, ktorá nás čaká v nadchádzajúcom období, je bez pochyby najväčšou spoločenskou zmenou od dôb priemyselnej revolúcie. V tomto kontexte najväčšou výzvou pre slovenský priemysel zostáva nevyhnutnosť zabezpečiť nielen technickú, ale aj ekonomickú realizovateľnosť tohto procesu, a to bez straty konkurencieschopnosti, odlevu investícii, či počtu pracovných miest. Faktom zostáva, že v krajinách mimo Európskej únie sa častokrát neuplatňujú pri výrobnom procese rovnako striktné environmentálne normy a pravidlá, čo vystavuje náš priemysel riziku a stavia ho do konkurenčnej nevýhody. Na ceste k dekarbonizácii je preto nevyhnutné podporovať domáci priemysel a chrániť ho pred konkurenciou zo spomenutých, takpovediac zvýhodnených krajín. V opačnom prípade pocítime dôsledky rizika úniku uhlíka (tzv. carbon leakage), teda odlivu výroby do krajín s nižšími environmentálnymi štandardmi. Neželaným dôsledkom zelenej Európy by tak bola strata tradičného priemyslu, následná totálna závislosť na dovoze z mimoeurópskych krajín, a v neposlednom rade, strata pracovných miest s ďalšími negatívnymi spoločenskými a ekonomickými dopadmi. Samotný proces dekarbonizácie je závislý od vývoja a zavádzania prelomových technológií a metód, ktoré sú spojené s nepomerne väčšou energetickou náročnosťou. Vyžaduje si tak nie len veľké množstvo spoľahlivých dodávok energie, ale najmä zelenej energie za trhové ceny. RÚZ združuje množstvo energeticky-náročných podnikov, ktorým sa v dôsledku prechodu na zelenú energiu spotreba elektrickej energie niekoľkonásobne zvýši. Slovensko však momentálne nedisponuje dostatočnou kapacitou lacnej a navyše ekologicky vyrábanej elektriny. Je preto nutná komplexná transformácia energetiky, ktorá by v konečnom dôsledku, okrem iného, zabezpečila aj lepšie podmienky a ceny dodávok elektriny pre veľkých spotrebiteľov. Dôležitou súčasťou dekarbonizácie európskeho priemyslu je aj stimulácia dopytu zo strany spotrebiteľa po výrobkoch s nízkou uhlíkovou stopou. Bez zabezpečenia toho, aby boli takéto zelené výrobky v konečnom dôsledku schopné konkurovať bežným výrobkom z Únie, ale aj mimo nej, proces dekarbonizácie stratí svoje opodstatnenie. V dôsledku už spomenutých faktorov, ktoré do procesu dekarbonizácie vstupujú, bude zavádzanie nových technológii vo výrobe pre podniky finančne náročné – hovoríme nie len o obrovských počiatočných investíciách, ale aj o neporovnateľne vyšších operačných nákladoch, ktoré novo zavedené výrobné procesy so sebou prinesú. Tie nie je možné ekonomicky zvládnuť pri zachovaní si konkurencieschopnosti bez podpory, respektíve spolufinancovania z verejných zdrojov na európskej alebo národnej úrovni. Len ak budú rámcové podmienky nastavené správne a pilierom našej ekonomiky a pracovným miestam sa dostane dostatočnej podpory, môžeme následne hovoriť o dekarbonizácii nie len ako o výzve, ale ako o príležitosti pre národnú a európsku ekonomiku. Ak v Európe podarí vybudovať prvý verejný trh so zelenými výrobkami, bude to výhoda v prospech nás všetkých. 4. Digitalizácia nákladnej dopravy a logistiky naberá na obrátkach, aj najmä vďaka súčasnej pandemickej situácii. Myslíte si, že úspešná implementácia inovácií zefektívni logistiku a procesy v nej? Áno, úspešná implementácia inovácií v oblasti digitalizácie zefektívňuje logistiku a procesy v nej. Je dôležité, aby čo najviac subjektov v systéme vedelo využívať digitálne platformy, pretože len v systéme sa efekt prejaví najvýraznejšie. Digitalizáciou musia prejsť aj štátne a kontrolné orgány, pretože akokoľvek bude mať dopravca či zasielateľ procesy zdigitalizované, pokiaľ nebude na rovnakej úrovni štátna správa, dopredu sa zásadne neposunieme. 5. Čo si myslíte o umiestnení WOF EXPO v regióne strednej a východnej Európy? Obdobné výstavy z oblastí digitalizácie, logistiky a startupov sú v zahraničí bežným javom, dokonca sú považované za jedny z najprestížnejších. Vysoko sa cenia najmä preto, že umožňujú nadväzovať a získavať cenné kontakty. Navzájom totiž prepájajú osobnosti z kľúčových priemyselných odvetví, čo zároveň vytvára priestor na nové obchodné príležitosti. Vnímam ako pozitívum, že takéto podujatie prichádza aj do regiónu strednej a východnej Európy, o to viac, že sa jeho prvý ročník koná práve na Slovensku. |
 | Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) je aktívnym účastníkom celého legislatívneho procesu vo všetkých jeho fázach a zároveň v spolupráci so svojimi členmi a partnermi neustále prichádza s návrhmi opatrení na zlepšovanie a ochranu podnikateľského prostredia na vnútroštátnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Ako oficiálny sociálny partner a člen Hospodárskej a sociálnej rady SR reprezentuje viac ako 1300 členov naprieč odvetviami, zamestnávajúcich viac ako 250 tisíc zamestnancov. Súčasným prezidentom RÚZ je Miroslav KIRAĽVARGA, viceprezident pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania v spoločnosti US Steel Košice; 1. viceprezidentom RÚZ je Mário LELOVSKÝ, pôsobiaci aj ako prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska.
www.ruzsr.sk |