Interview with Juraj Droba
Pán Juraj Droba je predseda Bratislavského samosprávneho kraja a zároveň podpredseda Európskeho výboru regiónov, vicekoordinátor v Komisii pre politiku územnej súdržnosti a rozpočet EÚ (COTER), a člen Komisie pre sociálnu politiku, vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a kultúru. Vyštudoval učiteľstvo anglického jazyka a literatúry na Univerzite Komenského. MBA získal na University of Pittsburgh a neskôr vyštudoval politické vedy na George Washington University v USA. Po skončení štúdií pôsobil v súkromnom sektore. Zastával funkciu riaditeľa divízie vonkajších vzťahov v T-Mobile Slovensko, a.s. Do politiky aktívne vstúpil v roku 2010 ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Komunálnej politike sa venuje od roku 2017. |
1. Pán Droba, povedzte nám, prosím, čo považujete za to najdôležitejšie vo funkcii župana Bratislavského kraja? Zmysel žúp sa definitívne ukázal za posledný rok počas pandémie. Za jeden z najpodstatnejších aspektov považujem blízkosť k občanom a možnosť rýchlo reagovať na ich potreby a spoločenský vývoj. Zároveň samosprávne kraje majú nezastupiteľnú úlohu pri riešení problémov presahujúcich územie jednej alebo viacerých obcí. V rámci úradu považujem za dôležité plánovanie a vytváranie strategických a koncepčných dokumentov. Takto totiž môžeme navrhnúť a napĺňať opatrenia a spôsob pre realizáciu sektorových politík a skvalitňovať verejné služby voči obyvateľom kraja 2. Aká je vaša osobná vízia pre Bratislavský kraj na najbližšie roky? Moja vízia je vytvoriť efektívne fungujúci úrad, ktorý v rámci regiónu poskytne občanom kraja adresné, dostupné a efektívne služby. Zároveň sa snažíme o dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v zmysle SMART princípov. Ide tak o nový prístup k rozvoju nášho regiónu a jeho plánovaniu a spravovaniu spolu s využitím technických a technologických inovácií vrátane informačných a komunikačných technológií. 3. Do roku 2035 by Európa mala splniť svoje ciele pre obehové hospodárstvo a recyklovať 65 percent odpadu. Čo sa týka možností odpadového hospodárstva miest, aké sú futurologické vízie rozvoja odpadového hospodárstva a udržateľnej budúcnosti v Bratislavskom kraji? Jedným z ústredných pilierov obehového hospodárstva je navrátenie materiálu späť do hospodárstva a zabránenie tomu, aby sa odpad posielal na skládku alebo spaľoval, čo najlepšie zachytáva hodnotu materiálov a znižuje straty. V súčasnosti je recyklácia a následne využitie (re-use) produktu najefektívnejšia metóda zhodnocovania surovín, pričom sa predchádza vzniku skládkovania alebo spaľovania. Skládkovanie predstavuje jeden z najväčších problémov v rámci odpadového hospodárstva kraja. Preto medzi kľúčové priority v oblasti životného prostredia pre nasledujúce obdobie patrí budovanie polopodzemných kontajnerísk, moderná a ekologická likvidácia tuhého komunálneho odpadu, zhodnocovanie odpadov so zameraním na recykláciu, predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, odklon od skládkovania a sanácie a rekultivácie skládok odpadov po ukončení ich prevádzky. 4. Mnoho smart cities, teda inteligentných či chytrých miest a regiónov už vzniká. Aké výzvy sú spojené s procesom vzniku inteligentného regiónu práve pre Bratislavský kraj? A ako môže Bratislavský kraj prekonať tieto výzvy? Aktuálne sme vo fáze prípravy SMART stratégie regiónu, pričom pri zavádzaní SMART prvkov nám nejde o to poskytovať služby, ktoré sú pre ľudí zbytočne komplikované a nepoužiteľné. Naopak, je to o tom, ako urobiť základné služby pre občanov lepšie a to s využitím moderných technológií. Našim cieľom je prepájať know-how zo zahraničia, súkromného sektora, vedecko-výskumných inštitúcií a tretieho sektora so samosprávou, z čoho vznikajú konkrétne projektové zámery. Ich následná realizácia nám môže pomôcť pri riešení tých najpálčivejších problémov v kraji. BSK plánuje v novom programovom období výrazne posilniť integrovaný prístup k implementácií projektov na území kraja. Prioritu budú mať projekty, ktoré dokážu najlepšie prispieť k udržateľnému rozvoju kraja. Aj v tomto prípade ide o nový, inovatívny a inkluzívny prístup k riešeniu štrukturálnych problémov. 5. A v neposlednom rade, aký je váš názor na umiestnenie WOF EXPO v regióne strednej a východnej Európy? Bratislavský kraj, Slovensko, ako aj stredná a východná Európa sú regióny s výrazným ekonomickým a inovačným potenciálom, ktoré dokážu dynamický reagovať na výzvy dneška. Usporiadanie takéhoto podujatia je pre región nepochybne prínosom a verím, že podporí vznik a rozvoj B2B partnerstiev v oblasti dopravných služieb, logistiky, e-commerce a e-business. |
 |
Bratislavský samosprávny kraj je metropolitným regiónom nachádzajúcim sa v srdci Európy. Z hľadiska úrovne hospodárskeho rozvoja a kvality života obyvateľov patrí medzi najrozvinutejšie oblasti Slovenska. Kľúčovým prvkom regiónu sú jeho obyvatelia, ktorí svojou dynamikou a kreativitou priamo podieľajú na konkurencieschopnosti a ekonomickom raste. Silnou stránkou regiónu je inovačný a výskumný potenciál spočívajúci v prítomnosti univerzít, vedeckých a výskumných inštitúcií, ale aj technologických centier a priemyselných parkov novej generácie. Poloha kraja na hranici troch štátov umožňuje bratislavskej župe realizovať medzinárodnú spoluprácu a aktívne sa podieľať na budúcej podobe európskej regionálnej politiky založenej na princípoch ekológie, efektívnosti, adresnosti a trvalej udržateľnosti.
www.bratislavaregion.eu |